Zamyslenie: Dnes nám evanjelium hovorí o tom, ako Ježiš povolal svojich prvých učeníkov a veru, máme sa od nich, čo učiť. V Biblii nachádzame, ako nasledujú Ježiša: Peter s Ondrejom „hneď zanechali siete a išli za ním“ a Jakub a Ján podobne „hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním“.
Ježiš ma povoláva mnohorakými spôsobmi. Mňa – ako individualitu, ako jedinečného syna, nenahraditeľnú dcéru. Pán ma chce mať blízko pri svojom srdci!
Ako však reagujem? Idem hneď? Alebo odkladám nasledovanie Ježiša „na potom“? Nehovorím Bohu na Jeho volanie: Daj mi ešte minútku, hodinu, deň, ešte toto dokončiť, až sa nakoniec Boha „vzdávam“ celý mesiac, rok, život? Nie je môj postoj na Božie volanie : Pôjdem za Tebou potom, keď budem mať trochu viac času, keď budú prázdniny, keď nebude skúškové, keď toho bude menej v práci, keď dopozerám TV? Ježiš túži po našej radikalite v rozhodovaní sa pre Neho. Nenúti, ale túži. Skúsme dnes robiť veci pre Ježiša „hneď“.
Plug and pray: Pane, prosím Ťa, pomôž mi, aby moja rozhodnosť pre Teba bola neotrasiteľná – nielen v slovách, ale aj skutkoch. Ocko, veď Ty tak veľmi miluješ, pomôž mi, aby som dokázal/a celý môj „dôležitý“ život hneď zanechať a našiel/a plnosť života v Tebe.
V akcii: Skúsme si „hneď v praxi“ – ťažké, ale možné J. Tu je zopár návrhov:
- Hneď sa začnem zaujímať o to, ako sa ľudia okolo mňa majú – nebudem apatický/á voči svojim bratom a sestrám a skúsim prijať ich nedostatky.
- Hneď sa zrieknem lenivosti a poumývam riad – kvôli Tebe, Ježišu.
- Hneď Ti odovzdám svoje trápenia, prestanem so „starostením sa“ o svoju bližšiu či vzdialenejšiu budúcnosť, veď Ty mi dávaš toľko prísľubov.
- Hneď si naplánujem deň, aby bol skutočne odrazom toho, že som Tvojim dieťaťom.
- Hneď si určím termín a vyhradím čas na uzmierenie sa s Otcom vo sviatosti zmierenia.
Hneď… Čo spravíš hneď z lásky k Ježišovi a k bratom a sestrám, v ktorých sa nachádza?
