Projekt Vianoce: Prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali hojne
V tomto úryvku je viacero myšlienok a my sa dnes zameriame na jednu. Na konci verša 9,35 je jednoznačne napísané, že „uzdravoval každý neduh a každú chorobu“. Trochu nižšie vo verši 10, 1, kde apoštolom dáva zo svojej moci, sú zopakované presne tieto isté slová druhý krát.
Toto nám dáva náhľad na to, ako Ježiš vnímal chorobu a utrpenie. Ako zlo, ktoré treba odstrániť. Ježiš uzdravuje ešte aj Petrovu testinú (Lk 4, 39) z obyčajnej horúčky.
Mnohí z nás však niekedy berieme tieto veci ako Božie nástroje na naše formovanie. Pri meditácii nad utrpením a nad tajomstvom kríža sme úplne poblúdili. Pod zámienkou pokory a poslušnosti, nechávame na seba padnúť toto zlo a ešte sa cítime ako dobrí kresťania. Ale toto nie je biblická myšlienka. Je ľahšia cesta povedať si: „toto na mňa dopustil Boh, aby ma niečo naučil“ ako veriť a usilovať sa o uzdravenie. A kresťania predsa nemajú ísť ľahšou cestou. Myšlienka, že by sme boli radikálne uzdravení z niečoho vážneho, je pre nás tak trochu šialená, nieto ešte pomyslieť, že by sme sami uzdravovali alebo dokonca kriesili. A tak sme radšej nohami na zemi. Ježiš hovorí: „Buďte dokonalí!“, my hovoríme: „Buďme realisti!“.
Zamyslime sa nad tým, ako vnímame chorobu a ťažkosť. Lebo ony nie sú od Boha. Keď už prídu a my ich dáme Bohu, on si ich vie použiť na dobro a premeniť ich na poklad. Ale nie sú od neho.
Plug and play: Pane, ty si si nás vyvolil za synov a dcéry. Dal si nám príklad a povedal si, že budeme robiť ešte väčšie veci ako ty, ak uveríme. Daj nám odvahu spoznávať túto moc a toto tajomstvo. Nauč nás vidieť a vedieť. Pomôž nám objaviť moc nad zlom a používať ju.
V akcii: Sprav dnes niečo, aby si seba alebo svojich milovaných ochránil od utrpenia alebo choroby. Daj si jablko, zabehaj si, oddýchni si alebo urob pre seba niečo, pri čom sa budeš cítiť dobre. Mysli pri tom na to, že takto je pri Bohu, takto je v nebi, takto je to správne.
Slovo medzi nami: Blahoslavení všetci, čo očakávajú Pána
Predstav si celú akciu, ktorá sa odohráva v tomto úryvku. Ježiš vyučuje, káže a uzdravuje a potom posiela svojich učeníkov, aby robili podobne. V podstate im hovorí, aby išli a „podnikli inváziu“ na Izrael s posolstvom, že Božia vláda je tu – a potom to dokazovali konaním zázrakov.
Ale ako každá iná invázia, ani táto sa nemohla udiať z ničoho nič. Vyžadovala si veľa predchádzajúcich príprav. Ježiš nevytrhol dvanástich mužov z ich každodenného života len tak, aby ich poslal do sveta. Najprv ich vyučoval. Pripravoval. Uzdravoval. A pokiaľ ide o nich, sedávali pri jeho nohách a načúvali. Zblízka ho pozorovali. Všímali si, aký vplyv má na ľudí okolo seba. Do tejto prvej misie investoval toľko času a úsilia, a až teraz boli konečne pripravení. Nastal čas uviesť to všetko do praxe.
Toto si Boh v Advente želá aj pre nás. Podobne ako učeníci v dnešnom evanjeliu môžeme byť veľmi aktívni. Môžeme konať veľa pre svoju farnosť alebo spoločenstvo. Ale tak ako učeníci aj my potrebujeme zvláštny čas prípravy, obdobie, keď budeme ticho sedieť a prijmeme Ježiša do svojho života ešte pevnejšie. Tento čas potrebujeme na vyprázdnenie sa od egoistických myšlienok, aby sme boli schopní konať prácu, ktorú má pre nás Ježiš.
Zamysli sa dnes nad tým, ako môžeš tento Advent premeniť na čas tichej prípravy. Jeden zo spôsobov je zostať počas modlitby pokojne v tichu sedieť. Predstav si v duchu, ako Ježiš pokojne spočíval v náručí svojej matky. Rozjímaj nad tým, ako malý Ježiš sedel a počúval Božie slovo a ako si vždy našiel čas ticho sedieť v prítomnosti svojho nebeského Otca. Potom si otvor Sväté písmo a dovoľ, aby sa ti Otec prihovoril. Pokús sa vnímať okolo seba jeho prítomnosť. Dovoľmu, aby ťa naplnil. Aby ťa pripravil. On ťa povoláva do svojej armády lásky; tak mu umožni, aby ťa vyzbrojil.